SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA
-
význam duševnej hygieny
-
psychózy
-
záťažové situácie-stres, frustrácia, psychická deprivácia, konflikt,príiny ich vzniku,výchovné prístupy
-
význam socializácie a sociálneho učenia
-
vplyv sociálnej skupiny na správanie jednotlivca
-
formy sociálnej komunikácie
Je to vedný odbor zaoberajúci sa výskumom a praktickým pôsobením v oblasti biologických a sociálnych podmienok pôsobiacich na správanie, rozvoj a upevňovanie duševného zdravia.
Je ťažko vymedziť presne všetky súvislosti, ktorými sa dušená hygiéna zaoberá – dotýka sa problematiky nie len medicíny, ale tiež iných vedných disciplín ( psychológia, sociológia, pedagogika ...). všeobecne sa dá povedať, že jej hlavnou úlohou je starostlivosť o duševné zdravie, a to v najširšom zmysle. Duševná hygiéna si kladie za úlohu nájsť rovnovážny stav človeka vzhľadom k jeho životnému ( pracovnému, rodinnému, existenčnému..) prostrediu,
k prírodnému prostrediu i vytvorenému spoločnosťou.
Význam pre jedinca: 1.v obl.prevencie telesných a duševných porúch a ochorení
2.v účinku na socialne vzťahy jedinca
3.v účinku na pracovný výkon
4.pri udržiavaní a dosahovaní subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti
prostriedky duševnej hygieny:
SEBAPOZNANIE A SEBAVÝCHOVA
Vzťah k sebe samémuPodľa tradičnej literatúry je dôležité sebapoznávanie, stotožnenie sa so svojou podstatou, zdokonalenie intuície, zosúladenie svojho života s prírodou. Dôležité je hlavne posilnenie sebadisciplíny a sebavýchova k striedmosti. Pozitívne myslenie a spokojnosť vedie k prijatiu toho, čo je nemeniteľne dané a s čím sa nedá nič robiť.Za najväčšie prehrešky voči psychohygiene sa považujú: táranie, urážanie, ohováranie a nadávky. Humor, ktorý neuráža je dobrý a potrebný, pričom smiech má pozitívne účinky i na telesné zdravie.
SPÁNOK
Spánok je nevyhnutný pre život. Po prebdení jednej noci objektívne neklesá výkonnosť, i keď subjektívne sa takýto pocit môže dostaviť. Po 2-3 prebdených nociach vznikajú epizódy mikrospánku, po 8-10 neprespaných nociach človek zaspí i počas chôdze. Štyri hodiny hlbokého bezsenného spánku obnovia energiu lepšie ako 8-10 hodín spánku prerušovaného nepríjemnými snami. Spánková hygiena: dodržiavať pravidelný čas zaspávania i prebúdzania (s odchýlkou 30 minút) Vyhýbať sa dennému driemaniu
Posteľ využívať výlučne len pre spánok, eventuálne pre sexuálne aktivity. Neodporúča sa v posteli čítať, jesť alebo pozerať televízor. Alkohol a kofeín narušujú fyziologické striedanie fáz spánku, pričom takýto spánok neregeneruje organizmus. Neodporúča sa požívanie kávy alebo alkoholu 4-6 hodín pred spánkom. Ak spánok neprichádza do 30 minút, je vhodné posteľ opustiť a venovať sa iným aktivitám. Vyhýbať sa používaniu liekov na spanie, ktoré sa po čase stávajú neefektívnymi a paradoxne zhoršujúcimi spánok. Väčšina liekov zhoršuje fyziologické striedanie spánkových fáz, vyvoláva závislosť a potrebu zvyšovať dávku, okrem toho majú i nežiaduce účinky. Kvalitu a hĺbku spánku zlepšuje telesná námaha alebo sexuálna aktivita, nie však bezprostredne pred spánkom. Po prvom rannom zobudení sa neodporúča znovu pokúšať sa zaspať. Takýto spánok je plytký a oslabuje duševnú aktivitu, prevažujú snové fázy. Vhodné je tento čas venovať sexuálnej aktivite, pretože hladina pohlavných hormónov je najvyššia medzi 6. – 8. hodinou ráno. Priemerná potreba spánku: Novorodenec: 16-18 hodín
3-roční: 12 hodín
v puberte: 8-10 hodín
25-45 roční: 6-8,5 hodín
nad 45 rokov: 6,5 hodín
PRÁCA A PRACOVISKO
Dôležité je, aby každý vykonával prácu ktorá ho baví a napĺňa, vtedy sa stáva odolnejší voči chorobám. Preto je výhodné niekedy prijať zaujímavú ale menej platenú prácu – každému vyhovuje iný typ činnosti. Prácou sa človek začleňuje do spoločnosti a pokiaľ prácu nemá, cíti sa zbytočný a frustrovaný. Dôležitá je však atmosféra na pracovisku, ktorá môže byť príjemná alebo spojená s ohováraním, donášaním, či dokonca s cielenou likvidáciou pracovníka (mobbing). Stresujúce prostredie, autoritatívny šéf, závistliví a ohovárajúci kolegovia môžu pôsobiť deprimujúco na pracovníkov a znižovať ich pracovný výkon.
Režim dňa by mal zahŕňat prácu a oddych.pre obnovu duševných a telesných síl je dôležitý spánok.Po duševnej práci treba zaraďovať aktývny odpočinok,napr.šport,prácu v záhrade.Po namáhavej telesnej práci zasa napr.čítanie knihy a pod.
PARTNERSKÉ VZŤAHY
Najdlhšiu trvácnosť majú vzťahy, ktoré sa vyvíjali postupne. Za ideálny vekový rozdiel medzi mužom a ženou sa považuje 7 rokov. Je dobré, ak partneri pochádzajú z podobného rodinnéhozázemia a majú rovnaký hodnotový systém. Niektoré povahy sú protichodné, navzájom sa však v partnerstve dopĺňajú. Hádky sa neodporúča potláčať, mali by byť konštruktívne, nesmie sa pri nich však urážať a ponižovať (rany pod pás). Je dôležité aby sa postupne vytvoril i priateľský vzťah medzi partnermi, najmä po poklese intenzity sexuálnej príťažlivosti. Bigamia a veľký vekový rozdiel partnerov majú u niektorých ľudí za následok vznik rôznych ochorení.
RODINA
Všetky pokusy organizovať partnerský život inak ako v rodine boli neúspešné. Rodinné zázemie je pre každého dôležité a ovplyvňuje aj pracovný výkon. Úplná rodina je jediným predpokladom správnej výchovy detí. Má napomáhať členom rodiny dodávať istotu a duševnú vyrovnanosť. Navonok by mala rodina vystupovať ako jeden celok a konflikty by sa nemali riešiť v prítomností detí. Najväčšie umenie je naučiť sa neprenášať starosti a skrivodlivosti z práce domov a naopak. Najčastejšie hádky „pre peniaze“ majú často inú príčinu. Deti je potrebné viesť k samostatnosti od malička im rozdeliť úlohy v domácnosti a naučiť ich hospodáriť s peniazmi. (z každého príjmu sa odporúča 10% odložiť do banky a 5% rezervovať na darčeky). Nedostatok pozornosti, objatia a lásky zo strany každého rodiča sa však nedá vynahradiť peniazmi.
PSYCHÓZY
Podľa hlavného prúdu psychiatrie nie je psychóza psychiatrickou diagnózou sama osve, ale je prejavom určitého vážneho duševného ochorenia. Najčastejšie sa spája s ochoreniami ako schizofrénia, bipolárna porucha (manická depresia) a vážna klinická depresia. Psychóza sa tiež môže rozvinúť ako následok fyzických zmien zapríčinených zranením mozgu alebo neurologickou poruchou, drogovou intoxikáciou či vysadením drog (obzvlášť alkoholu, barbiturátov a niekedy benzodiazepínov).
Termín psychóza by mal byť odlišovaný od konceptu šialenstva ako právneho štatútu pre nesvojprávne osoby. Rovnako by mal byť odlišovaný od psychopatie ako poruchy osobnosti často spájanej s násilnosťou, nedostatkom empatie a spoločensky manipulatívnym správaním. Pri psychopatii má človek zväčšený sklon k násiliu, pričom deformácia vnímaného sveta je výrazne malá, v psychóze je táto deformácia naopak veľká a sklon k násiliu výrazne malý.
Nakoniec treba zdôrazniť, že psychóza nie je choroba v pravom zmysle slova, ale len sprievodným príznakom či prejavom duševného ochorenia. Napríklad osoby postihnuté schizofréniou môžu žiť dlhé obdobie svojho života bez psychózy, rovnako to platí pre bipolárnu poruchu či depresiu. Naopak sa však môže rozvinúť psychóza u ľudí bez chronického duševného ochorenia ako reakcia na drogu či extrémny stres.
Psychotické stavy vyskytujúce sa po užití drog bývajú vyvolané drogovým predávkovaním, chronickým užívaním alebo ich vysadením. Obzvlášť kokaín, amfetamíny, PCP a halucinogény sú takými drogami, ktoré môžu v zvýšenej miere rozvinúť psychózu.
Veľmi významným spúšťačom psychotického stavu zostáva naďalej psychologický stres.
Pomocou vnímania, myslenia a emócií človek vytvára vo svojej mysli obraz sveta. Tento obraz sveta je u väčšiny ľudí podobný. Je tým daná možnosť si navzájom porozumieť. V psychóze je však kontakt s realitou narušený. Človek si vo svojom vnútri vytvára svet, ktorý je odlišný od toho, ktorý vnímajú ostatní. Vnútorný svet človeka v psychóze sa líši od toho, čo prežívajú iní ľudia. Psychóza však človeka zbavuje schopnosti to rozpoznať. Psychotik typicky považuje svoje psychózou ovplyvnené vnímanie, myslenie a cítenie za úplne normálne.
Psychotik je často veľmi vzťahovačný. Z pocitu vzťahovačnosti všetkého k vlastnej osobe sa môžu postupne vyvinúť bludné presvedčenia a časté pocity prenasledovania. To, čo bolo skôr neurčité, dostáva náhle jasný význam, často veľmi ohrozujúci. Časté sú náboženské a mimozemské zážitky, ktoré môžu prebiehať až ako extáza s mimozmyslovým vnímaním. Chorobné prežívanie síce mení realitu, ale i tak sa nestráca spomienka na normálnu skutočnosť. Chorí sa často dokážu slušne orientovať v realite, dokážu sa navonok aj prispôsobiť a psychotické prežívanie sa môže objavovať len občas a v zlomkoch. Postupne je však správanie a konanie pacienta hlboko ovplyvnené psychotickými skúsenosťami a logikou jeho vnútorného sveta. Tieto skúsenosti sú väčšinou silnejšie než tie reálne, preto im chorý úplne podľahne a naopak neverí svojmu okoliu.
Stres (psychológia)
Stres je nešpecifická obranná reakcia organizmu, ktorá je objektívne zistiteľná podľa chemických a fyziologických prejavov tela.
Stresom sa rozumie psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva a pritom nieje presvedčený, že jeho obranná reakcia proti nepriaznivým vplyvom bude dostatočne silná. Stresová odpoveď má slúžiť k riešeniu situácie mobilizovaním všetkých síl organizmu.
Určitá miera záťaže je pre organizmus užitočná, inak by pri nedostatku podnetov mohlo dôjsť k deprivácii.
Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuteľné životné okolnosti, označované ako stresory – prekvapenie, zľaknutie, radostná či smutná správa.
Pozitívny – rozochvetie pri očakávaní kladne emocionálne nabitej udalosti. Zlepšuje výkon a tvorivosť
Negatívny – je používaný pre nepriaznivé situácie. V bežnej komunikácii je slovo stres vždy negatívne
Špecifický – úmyselne vyvolaný, prichádza po ňom uvoľnenie – adrenalínové športy
Každý z nás rád prizná, že je prepracovaný, že jeho život je plný stresu. Stres sa nevyhýba ani školskému prostrediu. Príčiny školskej záťaže spočívajú nielen vo vysokých nárokoch na vedomosti žiakov, ale veľký podiel má aj atmosféra v škole a rodine. Reakcie žiakov na stres sú rôzne – hyperaktivita, vyrušovanie, šikanovanie spolužiakov, ďalší volia osamelosť
Frustrácia
(z lat. frustratio = klamanie) je vnútorný stav organizmu, ktorý vzniká, ak je nejaká dôležitá potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná alebo neprekonateľná prekážka.
Frustrácia je spravidla podkladom agresie. Frustrácia je jedna z náročných životných situácií.
Prekážka vyvolávajúca frustráciu sa môže skrývať v nás alebo v okolitom prostredí (napr. rada na pošte, zavretý obchod, čakanie na výsledok výberového konania či prijímacích skúšok, zrušenie spoločnej večere zo strany partnera). Pre všetky tieto situácie je typická práve naša bezmocnosť, odsúdenie k čakaniu, nečinnosti. Pritom je náš organizmus pripravený bojovať. Ale naráža na stenu. Frustrácia je tak spojená s nepríjemnými pocitmi ako napätie, hnev, sklamanie.
Deprivácia Ide o vážnejší, horšie napraviteľný stav – najčastejšie sa vyskytujúci u detí. Dieťa túži po objatí, po láske. Keď je nemilované, túži a čaká márne. Po mesiacoch, rokoch márneho čakania sa u neho rozvíja psychická deprivácia.
Konflikt
Konflikt je udalosť, spoločenský proces, v ktorom sa jednotlivec alebo skupina snaží o dosiahnutie vlastných cieľov (uspokojenie potrieb, realizáciu záujmov) eliminovaním, zničením alebo podriadením si iného jednotlivca alebo skupiny, snažiacich sa o dosiahnutie podobných alebo identických cieľov. Konflikt medzi skupinami môže vzniknúť aj vtedy, keď sa tieto skupiny snažia o dosiahnutie rôznych cieľov, ale k ich realizácii chcú použiť tie isté prostriedky. Pri konflikte existuje vždy vedomie o protivníkovi, jasná definícia situácie, v ktorej je protivník definovaný práve rozdielmi v snahách a cieľoch.
Psychológia skúma konflikt ako jednou z náročných životných situácií. V situácii konfliktu sa vyskytuje napätie. Konflikt je príčinou úzkosti.
· význam duševnej hygieny
· psychózy
· záťažové situácie-stres, frustrácia, psychická deprivácia, konflikt,príiny ich vzniku,výchovné prístupy
· význam socializácie a sociálneho učenia
· vplyv sociálnej skupiny na správanie jednotlivca
· formy sociálnej komunikácie
SOCIALIZÁCIA A SOCIÁLNE UČENIE
Socializácia (lat.) je postupné začleňovanie jednotlivca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v nukleárnej rodine, dalej v malých spoločenských skupinách až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Socializácia je výsledkom sociálneho učenia. Sociálne učenie je proces osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušným sociálnym roliam a dotváranie osobnostných rysov. Ide o učenie sociálnym roliam.
Cieľom socializácie je zaradenie jedinca do spoločnosti a to socializačným procesom, pri ktorom bude jedinec prijímať spoločnosťou uznávané hodnoty a zbavovať sa neuznávaných hodnôt
Sociálne roly [upraviť]
Sociálne roly môžu byť
- krátkodobé – cestujúci vo vlaku,
- dlhodobé – mama, otec
- všeobecné – muž, žena
- špecifické – provokatér
- primárna socializácia je socializácia dieťaťa
- sekundárna socializácia je proces učenia a prispôsobovania jedincov v priebehu celého života.
Cieľom socializácie je sformovať jedinca tak, aby aj osamote správal, akoby bol pod stálym dohľadom ostatných členov skupiny.
Sociálna regulácie prebieha dvomi smermi :
- poskytovaním vzoru
- kontrolovaním a cenzurovaním vzorov a činnosí
Proces socializácie v sebe zahŕňa 4 deje :
- personalizáciu – utáranie osobnosti, vlastného JA
- enkulturizácia – prímanie a rozvoj kultúry
- profesionalizáciu – osvojenie profesnej role
- socializáciu – osvojenie sociálných rolí
VPLYV SOCIÁLNEJ SKUPINY
Sociálna skupina je sociálny útvar, tvorený určitým počtom osôb, ktoré sú voči sebe vo viac alebo menej vymedzených pozíciách a roliach. Má vlastný systém hodnôt a noriem, ktoré upravujú správanie sa jej členov aspoň v záležitostiach pre skupinu významných.
Vplyv, ktorým pôsobí jeden človek na iného alebo na viacero ľudí, alebo aj skupina na jedinca alebo na inú skupinu, sa nazýva sociálny vplyv.
- Konformita – Je to tendencia prispôsobovať svoje názory a správanie názorom a správaniu ostatných členov skupiny. Konformný človek je teda taký, ktorý usudzuje, koná a myslí v zhode s usudzovaním, náhľadmi a konaním skupiny. Konformita môže byť a, účelová – pri ktorej jedinec navonok so skupinou súhlasí, ale vo vnútri nie. Napr. ak sa trieda rozhodne vyzbierať po 300 sk na dar triednej učiteľke, navonok všetci súhlasia, ale nájdu sa napr. dvaja, ktorí súhlasia iba navonok, aby nevyzerali „hlúpo“ a pod. Môže však byť aj b, pravá – keď jedinec súhlasí nielen navonok ale aj vo vnútri, teda je o tom presvedčený.
- Uniformita – predstavuje u ľudí existenciu rovnakých postojov a rovnakého konania, napr. v určitom období prevládajúci trend módy zaviedol uniformitu obliekania napr. minisukne, uniformita vynútená komunizmom a pod.
- Konvenčnosť – znamená používanie zavedených, hotových spôsobov riešenia problémov alebo konania, ktoré sa sa stali zvykom. Napr. v Číne je konvenciou ísť na pohreb v bielej farbe.
- Nezávislosť – človek si vytvára svoju vlastnú mienku, pričom si ponecháva voľnosť v tom, či sa pridá k skupine, alebo nie, podľa toho, ako to sám považuje za vhodné. Nezávislý človek ani prehnane nepodlieha tlaku skupiny, rovnako ako nepodlieha silám odpudzujúcim ho od skupiny napr. byť za každú cenu odlišný, originálny.
FORMY SOCIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE
prvky v štruktúre komunikácie:
- komunikátor – osoba, ktorá správu, informáciu odovzdáva,
- komuniké – obsah správy alebo informácie,
- komunikačný kanál – cesta, ktorou sa správa alebo informácia odovzdáva /ústne, písomne, rozhlasom/,
- komunikant – osoba, ktorej je správa či informácia určená.
Do priebehu alebo reťaze komunikácie vstupujú ešte iné faktory – napríklad podmienky, v akých sa informácia odovzdáva, zámer, ktorý sa informáciou sleduje, zmeny správania pod vplyvom informácie, prekážky v komunikácii a pod.
Lineárny model komunikácie: veľmi zjednodušený pohľad na komunikáciu od hovoriaceho k poslucháčovi. /práca človeka s počítačom, čítanie novín, pozeranie televízie/.
Interakčný model komunikácie: hovoriaci a poslucháč súčasne striedajú pozície hovoriaceho a počúvajúceho. Hovorenie a počúvanie sa však stále považujú za oddelené akcie, ktoré sa neprekrývajú a ktoré tá istá osoba nerobí súčasne.
Transakčný model komunikácie: každá osoba funguje súčasne ako hovoriaci. V rovnakom čase ako vysiela svoje informácie, zároveň ich aj prijíma zo svojej vlastnej komunikácie a z reakcií druhej osoby. Osoba je hovoriaca aj poslucháč zároveň, súčasne komunikujúceho a prijímajúceho informácie.
Pri komunikácii sa ľudia správajú a reagujú na základe súčasnej situácie a tiež na základe svojej minulosti, skorších skúseností, postojov, kultúrnych návykov a ďalších s tým spojených činiteľov. Z toho vyplýva, že akcia a reakcia pri komunikácii sú určované nielen tým, čo sa povedalo, ale aj spôsobom, ako si zúčastnená osoba vykladá to, čo sa povedalo. Vďaka tomu si dvaja ľudia počúvajúci ten istý rozhovor často môžu vyložiť jeho význam veľmi odlišne. Do komunikácie vstupuje aj tzv. šum. Šum prekáža prijímaniu signálov, ktoré vám niekto posiela alebo ktoré posielate vy jemu. Šum je čokoľvek, čo nejakým spôsobom skresľuje informácie alebo bráni v ich prijíma
Verejná komunikácia:
Verejný prejav je taká forma sociálnej komunikácie, v ktorej hovoriaci hovorí k relatívne početnému publiku.
Jednotlivé charakteristické črty spontánnej, nepripravenej komunikácie:
Prerušenia v reči vznikajú vtedy, keď hovoriaci nevie, ako ďalej pokračovať alebo nechce či nemôže z nejakého dôvodu svoju výpoveď dokončiť.
S nedokončenými výpoveďami úzko súvisia váhania v reči, ktoré sú spojené s vyplnenými alebo nevyplnenými pauzami. Prostriedkami na vyplnenie potenciálnych páuz sú neartikulované zvuky typu uch, ech, ach. Hovoriaci vtedy váha, keď hľadá čo najvhodnejší výraz alebo upravuje text gramaticky.
Neverbálna komunikácia- patrí sem oznámenie bez použitia slov - reč tela, mimika, gestikulácia, zovňajšok. Neverbálny význam je názorný, zmyslovo vnímateľný.